Viete, nie som jedna z tých, čo rada komunikuje s ľuďmi a dovoluje náhodné dotyky. Nie som puritán, ale nahota mi blízka tiež nie je. Rada čistím klietky svojich hlodavcov, ale upratovanie izby mi nič nehovorí. Zjem absolútne všetko a na kilá, ale moja váha stále stojí ďaleko pred normálom. Mám 18% tuku a som 175cm vysoká.
Ľudia si často o mne myslia, že som kôpka šťastia, lebo sa veľa usmievam, ak som s ľuďmi, ktorých poznám veľmi dlho, ale to viete. Ľudia sa často mýlia. Som jedna z tých náladových, často depresívne naladených ľudí, ktorých máte pri takýchto náladách chuť zabiť tri krát za minútu. Takýto ľudia sa vedia rozčúliť len tým, že dýchate a verte, že oni o tom vedia, nechcú byť taký, ale takéto veci si proste nevyberiete.
Som však aj jedna z tých, čo chytajú svoje šance za pačesy, no bohužiaľ majú tak málo síl, že im tie šance proste pretečú cez prsty a vtedy vedia preplakať celé dni. HAHA! že dni! Roky!
Mám svoje lásky, mám ľudí, ktorých som si pripustila k telu a stratila ich - svojou ale častokrát aj ich chybou. A práve tu sa chcem vykecať z nich. Poolizovať svoje staré rany, konečne sa ich zbaviť a žiť ďalej, pokiaľ možno lepšie ako kedykoľvek predtým.
ON
Poznáte také lásky, ktoré sú láskami len preto, lebo sa ako lásky narodili? Okej, prepáčte poviem to trošku zrozumiteľnejšie. Poznáte ľudí, ktorých máte radi, ľúbite, či dokonca milujete len preto, že sú, a mali ste ich radi, ľúbili ich a možno i milovali ste ich dávno predtým ako ste ich poznali?
Moje srdce vzplanie láskou pri každom náznaku takej tej krásnej iskry v niečich očiach, ale moje srdce zomrelo, keď videlo neho. Okeeej, bolo to na Pokeci, mali sme ledva 11 a boli to najtrápnejšie časy môjho života, vtedy som riešila, či mám väčšie lentilky pod tričkom ako suseda Marienka, no a potom som riešila chlpcov, čo mali fotky na pokeci v hip-hop čapiciach, či sa vodná fajka šlukuje a či alkohol účinkuje po minúte, alebo po pol.
Ale každý človek, s ktorým som zatiaľ mala česť spoznať sa, rastie a rástli sme aj my, dobrovoľne alebo nie. Naše stretnutie dopadlo strašne vtipne a spolu sme sa na ňom dokázali zasmiať až o pár rokov, keď sa to vyvrbilo, tak ako sa to vyvrbilo.
Ale o tom potom.
Komentáre